Dostupné bývanie v Dánsku

Najdostupnejšie ceny nového bývania sú v Nórsku a Dánsku, kde na jeho kúpu potrebujú menej než päť hrubých ročných miezd – v Nórsku 4,8 a v Dánsku, kde je nové bývanie najdostupnejšie, je to iba 4,7.

Hlavné mestá: najdrahším je Amsterdam

Kupujúci v Amsterdame musia na priemerné bývanie našetriť 15,1 priemerných hrubých ročných miezd, t. j. o 0,7 menej než v minulom roku. Napriek tomu zostáva Amsterdam v pomere hrubého príjmu k cene za meter štvorcový mestom s najmenej dostupným bývaním. V Holandsku možno získať hypotéku až do výšky 100 % hodnoty nehnuteľnosti a zároveň využívať daňové výhody, napr. odpočet úrokov z hypotéky, čím možno znížiť náklady na nové bývanie. Všetky tieto faktory uľahčujú kúpu nehnuteľností v Holandsku, čo dokazuje, že porovnávanie výlučne na základe hrubého príjmu nemusí úplne odrážať reálnu dostupnosť bývania. 

Druhým najdrahším mestom je Praha, najdostupnejším zasa Rím 

Na druhom a treťom mieste v rebríčku sa umiestnila Praha a Bratislava. V porovnaní s minulým rokom, keď museli Pražania ušetriť v priemere 14,3 hrubej ročnej mzdy, je to v tomto roku 13,5. Naopak, v Aténach minulý rok potrebovali na nové bývanie 12,3 hrubých ročných miezd, v tomto roku je to už 13,3.

Obyvatelia Bratislavy, Dublinu, Belehradu, Budapešti, Ľubľany, Kodane, Varšavy, (vnútorného) Londýna a Záhrebu by na nový byt museli našetriť sumu zodpovedajúcu 8 až 13 priemerným hrubým ročným mzdám.

Druhým najdostupnejším mestom na kúpu nového bývania je Oslo. Titul mesta s najdostupnejším bývaním opäť získal Rím, kde je na kúpu priemerného bytu potrebných 6,9 priemerných hrubých ročných miezd.

Hypotekárne trhy v Európe

Nízka priemerná zadĺženosť domácností je v Maďarsku, Rumunsku, Grécku, Slovinsku a Chorvátsku, kde pomer celkových nesplatených úverov na bývanie k disponibilnému príjmu domácností predstavuje menej než 30 %.

Štátom v strednej Európe, ako je Česká republika, Rakúsko alebo Slovensko, sa darí udržiavať úroveň súkromného dlhu domácností v rozpätí 40 % až 60 %.

Na dvoch najväčších rezidenčných trhoch v Európe (vo Francúzsku a v Nemecku) sa miera súkromného dlhu domácností stále drží pod úrovňou 80 %.

Na druhom konci spektra s najvyšším zadĺžením domácností je Dánsko, Nórsko a Holandsko. Kým v Dánsku sa zadĺženie pohybuje pod úrovňou 170 %, v Nórsku a Holandsku sa dlh vyšplhal takmer na 180 %.

Z porovnania priemerných hypotekárnych sadzieb vyplýva, že najvyššie sadzby majú v Poľsku (8,1 %), Rumunsku (7,7 %), Maďarsku (7,4 %) a Srbsku (6,8 %). Priemernú úrokovú sadzbu hypoték nad 4,5 % majú aj v Českej republike (5,9 %), Dánsku (5,2 %), Bosne a Hercegovine (4,9 %), Nórsku (4,8 %), Taliansku a v Spojenom kráľovstve (4,7 % v oboch krajinách). 

Naopak, najnižšie priemerné sadzby hypoték boli zaznamenané v Bulharsku (2,5 %), Španielsku (3,1 %), Belgicku a Chorvátsku (3,3 %), Francúzsku, Slovinsku a Portugalsku (3,6 %), Izraeli a na Slovensku (3,8 %) a v Rakúsku (3,9 %).

Iné mesto, iná kategória

Najdrahšie krajiny a mestá:

Podľa prieskumu zostáva najdrahšou krajinou na kúpu nového bývania v roku 2023 Izrael.

V Európe je najdrahším mestom s cenou 14 900 EUR/m2 Paríž.

Výrazné zvýšenie cien:

Zo všetkých sledovaných miest zaznamenalo najväčší medziročný percentuálny nárast cien nových bytov v období 2022 až 2023 mesto Marseille.

Najväčší medziročný nárast cien nových bytov na úrovni 13,9 % zaznamenala Budapešť.

Cenová dostupnosť:

S najvyššími násobkami svojich hrubých ročných miezd sa pri kúpe nového bývania musia vyrovnať obyvatelia Českej republiky.